Verejné inštitúcie si dnes musia budovať dôveru občanov najmä cez vlastných vyššie postavených zamestnancov a riaditeľov. Tí by mali, ako aj celý úrad, konať vo funkcii transparentne a dôležité aktivity komunikovať verejnosti. Na dôvere občanov stavajú najmä inštitúcie, ktoré majú za úlohu kontrolovať alebo chrániť – Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad na ochranu oznamovateľov.

Príkladom problematicky vedenej inštitúcie je v súčasnosti Fond na podporu umenia (FPU), ktorý jednak udelil problematické dotácie, jednak v ňom prebieha vyšetrovanie odposluchov zamestnancov. Predseda Rady FPU Matúš Oľha odstúpil z funkcie krátko po tom, čo odmietal odpovedať na novinárske otázky pri virálnej naháňačke s reportérkou 360tky. 

Dôležité vyjadrenia k téme spravovania inštitúcií odzneli pri májovej diskusii usporiadanej organizáciou Transparency International. Diskutujúcimi boli podpredseda Protimonopolného úradu SR (PMÚ) Peter Demčák a nezávislá zdravotnícka analytička Jana Ježíková.

Debata bola upriamená na odhaľovanie kartelov v zdravotníctve a whistleblowing, no napokon bola aj o komunikácii štátnych inštitúcií smerom k občanom a získavaní dôvery.

„Dôvera v inštitúciu je tvorená ľuďmi, ktorí v nej pracujú a dôveru vzbudzujú,“ uviedla pri diskusii Ježíková. Položila dôraz na odbornú spôsobilosť ľudí na vyšších pozíciách: „Nemôžete dôverovať niekomu, kto je junior a nemá okolo seba odborný tím.“ Výrok smeroval na adresu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Upozornila na problém výmen až 2/3 vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré často prebiehali bez riadneho výberového konania.

Vnímanie inštitúcie cez konkrétnych predstaviteľov môže prinášať aj osobné problémy. Niekedy aj jednotliví úradníci v sektore verejnej kontroly čelia šikanóznemu správaniu, ktoré pripomína SLAPP žaloby na novinárov. „Čím väčší koláč si odhryzneme, tým väčšiu reakciu to vyvolá… Inštitúcie sú často finančne príliš podhodnotené na to, aby si mohli dovoliť externé právne služby,“ vyjadril sa za PMÚ jeho podpredseda Demčák. „Štandardné je preskúmanie postupu inštitúcie, ale nemala by to byť žaloba na konkrétneho úradníka.“ 

Demčák položil dôraz na právnu nezávislosť inštitúcie. Podľa neho si treba nezávislosť vybojovať, teda sústavne vykonávať nezávislú činnosť, zapájať verejnosť do diskusie a informovať o aktivitách úradu. 

Snahu o transparentnú komunikáciu s verejnosťou prejavuje aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorému predsedá Ľubomír Andrássy. O zmene vo výstupoch úradu prehovoril pri diskusii na festivale Pucung: „My sme museli tú odbornú mravčiu prácu, ktorú robia [zamestnanci] dennodenne, premeniť na zrozumiteľné texty – výstupy, ktoré pochopí občianska verejnosť, pochopia tie naše posolstvá, a kde to v našej krajine nefunguje z hľadiska systému.“

Skryté kartely v zdravotníctve

Zdravotníctvo je kľúčovým sektorom, lebo sa v ňom stretáva veľa peňazí a veľa záujmov, keďže sa zdravotná starostlivosť týka všetkých občanov. V súkromnom sektore nie je konkurencia široká, darí sa najmä dvom gigantom, finančnej skupine Penta a skupine Agel. Penta má po novom vlastniť dve z troch dostupných zdravotných poisťovní, jej konkurenciou tak ostane iba štátna VšZP.

Férovosť v zdravotníctve stojí a padá na súťažiach o verejné obstarávanie. „Súťažou sa má zvyšovať kvalita, možno aj znižovať cena. V zdravotníctve často súťaž neprináša skvalitnenie,“ vyjadrila názor Ježíková. Dala príklad riešenia zastropovaním cien – štát by mal odsledovať výrobné ceny liekov a pomôcok u dodávateľov, vrátane zahraničných a najmä českých. Naráža tým na problém nákupu predražených rúšok počas pandémie.

Prečo práve v zdravotníctve skryto vznikajú veľké kauzy, akými sú nezákonné kartelové dohody? „Veľmi málo sa verejne dozvedáme, ako peniaze prechádzajú cez systém. Zmluvy sú síce verejné, ale sú dodatkované a nezrozumiteľné normálnym ľuďom,“ povedala analytička Ježíková. V tomto ohľade nesú nádej média, ktoré majú nástroje na hlbšiu investigatívu.

Whistleblowing odhalí viac než systémová kontrola

Ak dôvera v právny štát kolíše, je ohrozené aj odhaľovanie korupcie prostredníctvom whistleblowerov.

Ako povedal Demčák z PMÚ, občania majú nízku dôveru vo verejné inštitúcie, spolupráca s nimi je spravidla veľmi krátka a jednorazová. Niektorí aj kvôli obavám z dôsledkov whistleblowingu nežijú na Slovensku. Boja sa, ako bude nakladané s ich identitou.

„Fyzická osoba, ktorá ako prvá poskytne úradu dôkazy o karteli má nárok na odmenu vo výške 1 % z uložených pokút v jednom rozhodnutí úradu, maximálne však 100 000 eur.“

Oficiálny web Protimonopolného úradu

Oznamovateľom ide skôr o princíp, než o vidinu vyplatenia finančnej odmeny, ktorá sa v niektorých prípadoch udeľuje.

„Musíte rátať s tým, že keď ste odvážni, tak nebudete obľúbení a možno aj v robote skončíte,“ povedala Ježíková. Hovorí o tom, že je pre ľudí ľahšie stať sa súčasťou nekalého správania, ako keby sa mali postaviť proti nemu. Oznamovatelia pritom nieraz upozornia na problém, ktorý by obyčajná systémová kontrola nemusela vôbec zachytiť.

V decembri minulého roka hrozilo náhle zrušenie alebo reštrukturalizácia Úradu na ochranu oznamovateľov. Aj vďaka vyjadreniam EÚ napokon žiadna zmena neprebehla, ale situácia podnietila debatu o dôležitosti tohto úradu.

Úradu sa podľa slov predsedníčky Zuzany Dlugošovej dostalo pozitívnej pozornosti verejnosti: „Po antikampani na zrušenie úradu sa znížil počet ľudí, ktorí inštitúciu vnímajú negatívne, aj chápanie toho, čo oznamovatelia pre spoločnosť na Slovensku môžu znamenať – že to nie sú informátori alebo udavači,“ prehovorila na festivale Pucung.

„Globálne štúdie ukazujú, že vo finančnom vyjadrení i v počte podvodov oznamovatelia a ich tipy predčia internú kontrolu (tá je percentuálne zanedbateľná).“

Zuzana Dlugošová pri festivale Pucung

Keď chýba dôvera v štát, ľudia siahajú po alternatívach

Dôvera vo svojej komplexnosti je dôležitá pre fungujúcu demokratickú spoločnosť. Lebo ak chýba ľuďom pocit fungujúceho právneho štátu, napokon sa môžu prikloniť k alternatívnej stratégii.

Príkladom alternatívneho riešenia je korupcia, ktorá síce dodá falošný pocit istoty a predvídateľnosti, ale negatívne ovplyvní celú spoločnosť, jej ďalší rozvoj a spoločné zvládanie výziev.

Vnímanie korupcie na Slovensku sa naďalej drží na vysokej úrovni. No len necelá polovica národa vidí reálnu možnosť individuálneho postihu za prijatie alebo dávanie úplatku. V spoločnosti prevláda vnímanie nerovného metra v prístupe k spravodlivosti a pocit rozdelenia spoločnosti medzi „obyčajných ľudí“ a „elitu“.

DEKK Inštitút, ktorý realizuje nezávislé výskumy verejnej mienky, v aktuálnej správe Trendy [ne]dôvery 2026 uviedol: “Ak ľudia vnímajú vysokú korupciu, dôvera klesá naprieč celým spektrom inštitúcií. Najviditeľnejšie je to pri súdoch — dôveruje im len 34 % ľudí, ktorí vnímajú vysokú mieru korupcie.“

Vplyv na dôveru v súdy z hľadiska korupcie majú mediálne sledované kauzy. V tých sa ukazuje časová náročnosť súdnych procesov, niekedy v prospech obžalovaných. Príkladom je kauza Očistec, pri ktorej obžaloba bola podaná v roku 2021, ale vďaka odkladom mohlo medzitým dôjsť k zásadným legislatívnym úpravám v prospech obžalovaného Tibora Gašpara. V kauze je obžalovaný aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ako dochádza k rozpletaniu celej kauzy Očistec, média hovoria o organizovanej zločineckej skupine, ktorá mala fungovať v najvyšších štátnych štruktúrach.

V posledných rokoch dochádzalo aj k nadužívaniu paragrafu 363 v prípade politicky exponovaných osôb, čím prokurátori dokázali úplne zastaviť niektoré trestné stíhania.

EÚ si všimla neodkrývania korupčných káuz

Nedávno vyšla Správa Európskej únie o právnom štáte. Časť názorov hovorí, že ide skôr o všeobecne formulované odporúčania bez reálneho dopadu a postihov pre štát. Správa ale jasne upozorňuje na fakt nulového zistenia nového prípadu veľkej korupcie za rok 2025. Teda to, čo premiér Fico podáva ako úspech, svieti pre demokraciu ako výstražný maják.

„Obavy týkajúce sa protikorupčného rámca pretrvávajú, keďže schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať veľkú korupciu sa ešte viac zhoršila.“ uvádza Komisia v posudku. Zaznieva obava z ďalšieho oslabovania protikorupčného rámca s ohľadom na zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku.

Európska komisia Slovensku odporúča, aby predchádzalo neprimeraným zásahom do vyšetrovaní korupcie. Naráža na paragraf 363, keď vyzýva, aby Slovensko obmedzilo „využívania právomocí generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov.“