Nejde len o to, že ľudia prestávajú používať slúchadlá. Ide o to, že sa mení samotné chápanie verejného priestoru: z priestoru spoločného nažívania sa stáva predĺženie individuálnej bubliny. Akýkoľvek zvuk z mobilu je ako privatizácia verejného priestoru.

Hranice normálu

Na jednu stranu sa stále ešte zľakneme, keď vedľa nás niekto bez mobilu pri uchu, začne hovoriť s neviditeľným človekom na druhom konci operátorskej siete. Alebo nevieme ako reagovať na niekoho, kto má dve veľké klapky na ušiach a len tak sa asertívne prešmykne okolo. Na druhú stranu absencia slúchadiel vie spôsobiť ešte menej príjemné situácie. Teda také, že počúvame každé slovo z oboch strán video konverzácie. A počúvame tiež, aké príspevky má kto v svojom algoritme.

Zvukový smog

Zvuk z mobilu je v niečom špecifický – nejde ani tak o jeho hlasnosť v decibeloch ako skôr celkovo o iritujúcu prítomnosť, ktorú nie ľahko vytesniť. Tým menej pokiaľ ide o krátke niekoľko sekundové hudobné sekvencie, ktoré splynú so zvukovým pozadím výrazne menej ako keby išlo napríklad o kontinuálnu hudbu z šoférova rádia.

Keď video, tak so zvukom

Niektoré sekvencie/stories nedávajú zmysel bez vypočutia konkrétneho zvukového sprievodu, ktorý je sám osebe významotvorný a ktorý má vystihnúť špecifickú emóciu. Spomeniem obľúbené mňaukanie na song Billie Eilish „What Was I Made For“. Informačné hodnota videa je niekedy taká mizivá, že bez zvuku by sa rovnala nule.

Zdravotné obmedzenia

Hlasné videá alebo video hovory vo verejnom priestore komentujú aj ľudia na diskusnej platforme Reddit.

Online komunita tu napríklad debatuje o tom, že niektorý spoluobčania si nie sú celkom vedomí svojho okolia.

Iní diskutujúci upozorňujú, že ľudia v našom okolí môžu mať aj zásadné zdravotné obmedzenia, kvôli ktorým zle počujú. Niektorým ľuďom so sluchovým znevýhodnením by slúchadla v ušiach spôsobili nepríjemnú ozvenu, čiže sú pre nich nevhodné.

V diskusii sa spomína aj nevyspytateľnosť toho, kedy Vám napríklad zavolá rodina. Ale možno, že telefóny v niektorých prípadoch len amplifikújú bezohľadnosť už aj tak sociálne bezohľadných ľudí.

Jeden z prispievateľov online diskusie pripomína, že užívateľská prístupnosť chytrých telefónov nie je automatická, a preto majú niektorý ľudia problémy pri celkovej manipulácii, vrátane zmeny hlasitosti.

Video hovory na prekonanie samoty

V online prostredí telefónu máme všetko pod kontrolou, ovládateľné na niekoľko klikov.

Vďaka tomu, že na telefóne vybavujeme aj súkromné záležitosti, môžeme získať pocit falošnej súkromnej bubliny.

V kontraste so sociálnym svetom dostupným vnútri telefónu je možné pri pohybe po meste či vo verejnej doprave zažívať vnútornú samotu. Napokon teda aj cítiť potrebu navodiť si stav vnútornej pohody odpojenej od vonkajšieho sociálneho prostredia.

V takej súkromnej bubline je človeku ešte príjemnejšie, ak počuje známy hlas alebo aj vidí známu tvár cez video hovor. Taká hodinová cesta vlakom domov nám rýchlejšie ubehne, keď už sme duchom doma pri rodine či s priateľom.

„Aké upokojujúce je zbadať jednu známu tvár v hučiacej divočine cudzincov.“

Lucy Maud Montgomery (1874–1942), kanadská spisovateľka

Vec druhá ale je, že vedľa nás sedia ďalší ľudia s vlastnými odlišnými potrebami. A nikto sa nechce cítiť ako v cudzej obývačke. Preto by mali také konverzácie ostať súkromné, aj keď priam nezahŕňajú diskrétne informácie.

Úsvit zmeny

Prvým krokom ku zvrátení akéhokoľvek trendu je ísť sám príkladom. Netrvalo predsa dlho, a skoro všetci sme nedávno predali svoje ultra slim džiny za širšie a pohodlnejšie varianty nohavíc. Stačilo, že sa nám to zapáčilo na ostatných.

Pozrime sa na príklad celebrít – ukázať drôtové slúchadlá je zrazu súčasťou trendy outfitu. Silným udavačom trendu je napríklad modelka Hailey Bieber, ktorej výzor vo videách na seba kumuluje virálne napodobňovania. Trvanie tejto obnovenej popularity drôtikov je, samozrejme, otázne.

Ako konfrontovať hlučných ľudí

Určite sa nepridružujte ostatným do ich súkromných konverzácií. Fakt, že ich počujete, Vás nijako neoprávňuje do konverzácie zasahovať, aj keď by to znelo ako dobrý situačný vtip.

Pre zachovanie zdravých nervov je treba si aspoň čiastočne uvedomiť, že doba sa zmenila a v súčasnom svete je skôr počuť online zvukový prenos ako offline konverzáciu spolucestujúcich, ktorá je niekedy nemenej hlasná a vyrušujúca. Ale taký už je verejný priestor, aj keď by sa nám páčilo byť v ňom pomyselne separovaní od ostatných, ktorý nám nie sú po chuti.

„Keď strávite deväť hodín pred obrazovkou, stratíte zručnosti potrebné na život v reálnom svete, offline. Potom vyjdete na ulicu a zrazu vás konfrontuje skupina ľudí, často zvláštnych, podozrivých, s vlastnými cieľmi…“

Zygmund Bauman (1925–2017), poľský sociológ

Keď budeme voľne citovať Ladislava Špačka: „Drobné prehrešky proti etikete nechávame zásadne bez povšimnutia“.

Sú ale hranice, za ktorými už nie je možné iba zdvorilo mlčať. Reklamy mestskej hromadnej dopravy v Bratislave upozorňujú napríklad na to, že električka nie je DJ pult, a uvádzajú aj telefónne číslo, na ktoré môžete nevhodné správanie nahlásiť.

V každom prípade, nezabúdajte na slušnosť a ohľaduplnosť smerom k druhým, aj keď narúšajú váš vnútorný pokoj. Pred výbuchom emócií sa radšej pár krát zhlboka nadýchnite.

Ak chcete téme venovať viacej času, prečítajte si, ako o téme píše portál El País: More than just bad manners: the problem of using your phone with the volume up in public.